Schopenhauer: Metafyzika pohlavnej lásky

Schopenhauer začína svoju prednášku prirovnávaním diel filozofov a literátov k skutočnosti. Napr. Rómeo a Júlia, ..." každoročne sa vyskytne taký či onaký prípad spoločnej samovraždy nejakej dvojice, ktorej v láske bránia vonkajšie okolnosti, pričom je pre mňa zatiaľ nevysvetliteľné prečo sa tí, čo vedia o svojej vzájomnej láske a očakávajú, že v jej naplnení nájdu najvyššiu blaženosť, radšej najkrajnejšími krokmi nevymania zo všetkých vzťahov a nestrpia každú nepríjemnosť, namiesto aby sa spolu so životom vzdali šťastia, nad ktoré si väčšie šťastie nevedia ani len predstaviť... " Trochu dlhší citát, ale keďže autor sám napísal, presne to isté, čo si myslím aj ja, nebolo by správne ho nespomenúť. Myslím si, že Schopenhauer má úplnú pravdu, ani ja by som ich nepochopila. Veď o tom sú všetky rozprávky a telenovely, ako spolu milenci odolávajú všetkým polenám, ktoré im macochy a strigy kladú pod nohy. Oveľa romantickejšie a rozumnejšie sa mi zdá skôr spoločný útek, a žili šťastne až kým nepomreli, než sa spolu zasamovraždiť a nedať životu, láske ani tým úkladám žiadnu šancu, aby prestali brániť, a nechali srdcia milencov v láske a vášni. To iba na úvod. Spoločná samovražda Rómea a Júlie je podľa mňa vysvetliteľná nanajvýš tým, že boli príliš mladí, na to aby chápali viac. Keďže Júlia mala 14 rokov, a Rómeo, odpusťte, neviem presne, ale nebol od nej omnoho starší. Oplatilo by sa trochu preskúmať aj stredoveký sobášny vek, a podobné okolnosti, aby sme nesúdili bez podkladov, ale uznajte sami, zamilované deti, ktoré lásku poriadne ani nechápu sú doslova schopné takmer všetkého.


Schopenhauer definuje pohlavný pud ako vôľu k životu. Tvrdí, že nie je podstatná opätovaná láska, ale vlastnenie, čiže fyzický päžitok z pohlavnej lásky. Tvrdí, že tí, ktorí majú síce istotu pri opätovanej láske nemôžu byť uspokojení pri nedostatku fyzického pôžitku. ..." nejeden sa v takej situácii skôr zastrelí..." naproti tomu, ak už nemôžeme dosiahnuť opätovanú lásku, uspokojíme sa aj s fyzickým pôžitkom. Pretože sú hnané vôľou k životu, vôľou k plodeniu nových životov, novej generácie, a je jedno akým spôsobom k tomu dôjde. Veľmi zaujímavý názor, odpusťte no podľa môjho názoru dosť typický pre muža. Ak by sa hocikto pokúsil Schopenhauerovi v tomto odporovať, ten mu iba povie, že sa mýli, a že je zamilovaný, a preto nechce prijať pravdu drsnej reality. Odpusťte pán Schopenhauer, no bez ohľadu, na to, či som alebo nie som zaľúbená si dovolím s vami nesúhlasiť. Ako autor tvrdí, že uspokojenie pohlavného pudu predčí aj nedostatok opätovanej lásky, čo podľa neho dokazujú aj vynútené sobáše a znásilnenia, hlavne, že príde dieťa a uspokojenie pohlavného pudu... Myslím si, že znásilňovaná žena nebude mať pôžitok z pohlavného aktu, a podľa mňa už tobôž nie, ak sa podarí splodiť dieťa. Násilník z toho zrejme pôžitok mal. Lenže tá žena určite nie. Je to trauma na celý život a určite nie pozitívna. Násilník neočakával opätovanie citov a preto ich nepotreboval, stačilo mu iba uspokojenie pohlavného pudu.


Ak vzrastá náklonnosť medzi dvoma zaľúbencami je to podľa autora už zrod nového indivídua, ktoré by chceli splodiť. Nový život sa prejaví ako harmonická dobré zostavená individualita. Dedičné vlastnosti rodičov sa prejavia v potomkovi, ktorý je zosobnením túžby po zjednotení. Ak ale nefunguje príťažlivosť, ale skôr odpor, podľa autora je to znamením, že títo partneri by mohli splodiť iba zle organizovanú, nešťastnú bytosť. Pohlavná príťažlivosť, je teda vôľa k životu onej novej bytosti, ktorú môže dvojica splodiť. "...toto indivíduum totiž bude mať vôľu alebo charakter po otcovi, intelekt po matke a telesnosť po oboch: predsa však podoba bude vačšinou otova a veľkosť viac matkina..." Pravý bod počiatku nového jedininca je podľa autora vtedy, keď sa jeho rodičia do seba zaľúbia.


Inštinkt podla Schopenhauera slúži iba na vyhľadanie správneho partnera, na splodenie potomstva. Autor tvrdí, že s tým nemá škaredosť ani krása nič spoločné, pretože inštinkt vyberá partnera na základe fyzických predpokladov, ktoré je vhodné zachovať, a tak človek, aj keď si myslí, že egoisticky si vyberá partnera, ktorý sa jemu páči, v skutočnosti slúži rodu a iba sa domnieva, že slúži samo sebe. Napríklad, budeme hľadať na partnerovi práve tie dokonalosti, ktoré nám chýbajú, alebo budeme nedokonalosti, ktoré sú opakom našich vlastných pokladať za krásne. Vnašich končinách tento zákon zľudovel ako: " protiklady sa priťahujú".


Zdá sa, že Schopenhauer všetko podriaďuje práve počatiu nového človeka, teda ďalej hovorí o tom, čo má pre nás hodnoty a podľa čoho si náš inštinkt vyberá partnera. Je to napsňríklad mladosť. najpríťažlívejší sú pre nás ľudia v produktívnom veku (nemyslí sa ekonomicky, ale s ohľadom na reprodukciu "druhu") ďalším dôležitým znakom je vysoká, pekná postava. Tá očarí väčšmi, než najkrajšia tvár na znetvorenej postave. Plné ľenské poprsie zasa sľubuje dostatočnú výživu pre novorodenca. 
ženy vraj uprednostňujú vek od 30 do 35 rokov. z psychických vlastností je to najmä pevná vôľa, rozhodnosť, odvaha, čestnosť a dobré srdce. Podľa Schopenhauera ďalej intelekt nie je pre výber ženy dôležitý, pretože sa dedí po matke. ako autor tvrdí: " nerozumnosť ženám neprekáža, genialita by mohla ako istá abnormalita pôsobiť skôr nepriaznivo". (tu sa mi tlačí do úst veľmi sarkastická poznámka, no zdržím sa jej, keďže sa už autor nemôže brániť :)

Schopenhauer má veľa zaujímavých názorov na výber partnera. už len v skratke zhrniem, že podľa neho sú nízke ženy s blond vlasmi a modrými očami degenerované bytosti, ktoré priťahujú vysokí a tmaví muži. naproti tomu, vraj muža nepriťahuje plavovlasá žena. Možno v dobe pána Schopenhauera to platilo, no už dnes, keď vačšina žien v drogérii kupuje briliant blond farbu na vlasy, a vedľa vplyvných a zabezpečených pánov stoja dámy s častokrát práve blond vlasmi, možno to už práve tak neplatí. Pravdou zostáva, že ideálna blondýnka s dlhymi nohami, ale modrookí blondiaci stále lámu srdcia opačných pohlaví :)
Či už je to Pamela Anderson, Scarlett Johanson, Adriana Sklenaříková, alebo Brad Pitt, máme tu dosť týchto "degenerovaných" indivíduí, ktoré sa preslávili práve svojim zovňajškom :)